Miriam Zajacová: Možnosti posobenia OSN pri riešení konfliktu v Rwande
Vnútroštátny konflikt v Rwande je komplexným fenoménom, ktorý vznikol kombináciou radu pretrvávajúcich faktorov, ktoré sa v poňatí jednotlivých pohľadov stále dosť líšia. Násilný konflikt môže byť vo všeobecnosti spôsobený mnohými faktormi - pretrvávajúcim rozhorčením spoločnosti, všeobecnou biedou, významnými vodcami alebo skupinami, ktoré sledujú svoje osobné záujmy. Hoci je zrejmé, že sa na občianskej vojne v krajine podieľala predovšetkým jej ekonomická zaostalosť a chudoba, existuje tu aj celý rad ďalších možných dôvodov. Medzi tie je najčastejšie tradične radený spor dvoch etník - majoritných Hutuov a minoritných Tutsiov. V skutočnosti bol ale konflikt motivovaný tiež značne politicky a mocensky. Genocída v Rwande sa stala svojím rozsahom jednou z najväčších genocíd 20. storočia. Hutuskej vláde sa podarilo zmanipulovať majoritnú časť populácie a podľa vopred detailne vypracovaného plánu vyvraždiť väčšinu Tutsiov žijúcich na území Rwandy. Dvadsaťjeden rokov po konflikte sa spoločnosť stále stretáva s dôsledkami, ktoré so sebou genocída priniesla. Tutsiovia a Hutuovia tvoria jeden spoločný národ, avšak historické udalosti dokázali pretrhnúť bratské väzby do takej miery, že obe skupiny obyvateľov stále hľadajú spoločnú cestu k spolužitiu a spolupráci. Rwandské aprílové udalosti z roku 1994 nám znovu ukázali, že ľudská spoločnosť je v mnohých smeroch nepoučiteľná a že sa historické omyly môžu aj v budúcnosti opakovať.
MOŽNOSTI PÔSOBENIA OSN PRI RIEŠENÍ KONFLIKTU V RWANDE
PhDr. Miriam Zajacová
Recenzent: prof. PhDr. Oskar Krejčí, PhD.
ABSTRAKT:
Vnútroštátny konflikt v Rwande je komplexným fenoménom, ktorý vznikol kombináciou radu pretrvávajúcich faktorov, ktoré sa v poňatí jednotlivých pohľadov stále dosť líšia. Násilný konflikt môže byť vo všeobecnosti spôsobený mnohými faktormi - pretrvávajúcim rozhorčením spoločnosti, všeobecnou biedou, významnými vodcami alebo skupinami, ktoré sledujú svoje osobné záujmy. Hoci je zrejmé, že sa na občianskej vojne v krajine podieľala predovšetkým jej ekonomická zaostalosť a chudoba, existuje tu aj celý rad ďalších možných dôvodov. Medzi tie je najčastejšie tradične radený spor dvoch etník - majoritných Hutuov a minoritných Tutsiov. V skutočnosti bol ale konflikt motivovaný tiež značne politicky a mocensky. Genocída v Rwande sa stala svojím rozsahom jednou z najväčších genocíd 20. storočia. Hutuskej vláde sa podarilo zmanipulovať majoritnú časť populácie a podľa vopred detailne vypracovaného plánu vyvraždiť väčšinu Tutsiov žijúcich na území Rwandy. Dvadsaťjeden rokov po konflikte sa spoločnosť stále stretáva s dôsledkami, ktoré so sebou genocída priniesla. Tutsiovia a Hutuovia tvoria jeden spoločný národ, avšak historické udalosti dokázali pretrhnúť bratské väzby do takej miery, že obe skupiny obyvateľov stále hľadajú spoločnú cestu k spolužitiu a spolupráci. Rwandské aprílové udalosti z roku 1994 nám znovu ukázali, že ľudská spoločnosť je v mnohých smeroch nepoučiteľná a že sa historické omyly môžu aj v budúcnosti opakovať.
Kľúčové slová: Hutuovia, Tutsiovia, OSN, genocída, Rwanda
Projekt studie:
Predložená práca si kladie za cieľ priblížiť príčiny, priebeh a dôsledky genocídy v Rwande s dôrazom na proces zmierenia. Celá práca bude štruktúrovaná tak, aby čitatelia najskôr získali dôslednejšie teoretické vedomosti z analýz jednotlivých dejinných udalostí, a mohli tak pochopiť historické fakty, ktoré prinútili rwandský národ k rozpútaniu občianskej vojny a spáchaniu genocídy na sebe samom. V práci budú vypracované analýzy jednotlivých postkonfliktných opatrení, ktoré budú hodnotené z hľadiska potrestanie páchateľov, odpovedí na opakované porušovanie ľudských práv, podpory vytvorenia (znovuzískania) spoločenskej dôvery a nastolenia vhodného prostredia pre budovanie korektných spoločenských vzťahov medzi oboma skupinami obyvateľov - Hutu a Tutsi. Pozornosť bude venovaná aj mandátu misie OSN, avšak z dôvodu nedostatku rozsahu nebudú analyzované iné faktory, ktoré mohli mať vplyv na neúspech misie OSN.
Ciele, hypotézy a výskumná otázka práce podnietili jej rozdelenie na tri časti. Prvá časť práce priblíži vznik a historicky vývoj pojmu genocída, opíše dejinné súvislosti, ktoré prinútili medzinárodné spoločenstvo k jeho oficiálnemu definovaniu a ukotveniu do medzinárodného práva ako zločin, ktorý sa do tej doby vymykal akýmkoľvek trestným postihom. V tejto časti bude práca podrobne analyzovať históriu rwandského národa, ktorá je kľúčom k pochopeniu primárnych príčin, vedúcich k vykonaniu genocídy. V našom prípade sa jedná o hľadanie počiatkov a pochopenie nenávisti medzi Hutuami a Tutsiami. Jednotlivé historické etapy sa dajú v zásade rozdeliť na obdobia predkoloniálne, koloniálne a obdobie prvej republiky.
V nasledujúcej časti bude venovaná pozornosť eskalácii konfliktu v podobe občianskej vojny, ktorá prepukla v genocídu. Cieľom bude analýza a opis bezprecedentnej udalosti, ktorá si následne vyžiadala postkonfliktné opatrenia prijaté medzinárodným spoločenstvom, ale predovšetkým novou vládou Rwandy.
V tretej časti sa práca bude detailne venovať pôsobeniu mierovej misie OSN a Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu, rwandskému národnému súdnemu systému, miestnemu tribunálu Gacaca a Komisii pravdy a zmierenia ako hlavným hráčom, ktorí sa podieľajú na výklade kritických udalosti a odhaľovaní pravdy. Aby sme mohli zhodnotiť postkonfliktnú rekonštrukciu zameranú na národné zmierenie, je potrebné sa dotknúť aj ekonomického rozvoja krajiny.
Pre získanie potrebných informácií práca bude využívať tak primárne, ako aj sekundárne zdroje, z ktorých väčšina pochádza od anglicky hovoriacich autorov. V menšej miere sa objavuje aj česky alebo slovensky písaná literatúra.
Problematikou genocíd a ich všeobecného konceptu sa začalo po druhej svetovej vojne zaoberať veľa svetových odborníkov. Medzi prvých uznávaných expertov patrí poľský právnik Raphael Lemkin, ktorý ako prvý definoval pojem genocída v publikácii Axis Rule of Occupied
Europe. William A. Schabas, riaditeľ írskeho centra pre ľudské práva, je autorom mnohých publikácií a článkov na tému genocída v rámci medzinárodného trestného práva, medzinárodných trestných tribunálov a odsúhlasovania ako takého. Medzi jeho významné články sa radí, napr. Convention on the Prevention and Punishment of the Crime of Genocide, alebo Post-genocide Justice in Rwanda: a Spectrum of Options.
Rwandská genocída je udalosť, ktorá je skúmaná z viacerých uhlov pohľadov, a preto je jej venovaná značná pozornosť zo strany medzinárodných expertov. Alison Des Forges, americká historička a bývalá poradkyňa Human Rights Watch pre africký kontinent, napísala v roku 1999 veľmi uznávanú súhrnnú publikácii Leave None to Tell the Story: Genocide in Rwanda. Práca komplexne analyzuje rwandskú históriu a opisuje príčiny, ktoré viedli k udalosti z roku 1994. Medzi ďalšie publikácie, na ktoré súčasní autori často odkazujú, patrí The Rwanda Crisis: History of a Genocide od francúzskeho akademika a historika špecializujúceho sa na Africký roh a územie východnej Afriky Gerarda Pruniera. V roku 2000 Organizácia africkej jednoty vydala podobnú komplexnú štúdiu - Rapport sur le genocídou au Rwanda, ktorá analyzuje aj medzinárodnú situáciu po skončení konfliktu. Vysokú výpovednú hodnotu z osobnej perspektívy má dokumentárny snímok Last Just Man, v ktorom je zaznamenaná osobná výpoveď vtedajšieho generála mierovej misie Unamira Romea Dallaireho. O rok neskôr vydal veľmi známu publikáciu Shake Hands with the Devil s popisom svojich vlastných názorov na udalosti spojené s genocídou.
Medzi české diela, ktoré sa venujú tejto problematike patrí predovšetkým Afrika: dvojznačná jar, ktorá sa skladá z mnohých čiastkových článkov, ako napríklad Dejiny a mýtus: dvojaký pohľad na Rwandskú históriu od Oľgy Kadlecovej. Pre časť venujúcu sa histórii Rwandy a genocídy bola prínosná monografia Jana Záhoříka Dejiny Rwandy a Burundi, vydaná v roku 2012, postihujúca aj vplyvy genocídy na spoločnosť v Rwande. Zaujímavý bol článok Karla Kovanda Česká republika v Bezpečnostnej rade OSN. Genocída v Rwande, 1994, nahliadajúci na Rwandskú genocídu z perspektívy osoby, ktorá bola v roku 1994 veľvyslancom Českej republiky pri OSN, v tej dobe nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN.
Postkonfliktnej rekonštrukcii a národnému zmiereniu sa venuje publikácia After Genocide: Transitional Justice, Post-Conflict Reconstruction and Reconciliation in Rwanda and Beyond. Toto dielo sa skladá z 20 článkov, ktoré detailne prenikajú do jadra problému z rôznych uhlov pohľadu. Veľmi prínosným je článok The Institutionalisation of Impunity: A Judicial Perspective on the Rwandan Genocide od Martina Ngoga, generálneho prokurátora Rwandskej republiky, ktorý analyzuje prácu Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu z pohľadu vlády Paula Kagameho. Česká a ani slovenská literatúra sa postkonfliktnému rozvoju Rwandy príliš nevenuje. Avšak, medzi zdroje práce môžeme zahrnúť článok od Kataríny Šipulovej – Postkonfliktná konsolidácia a rekonciliácia spoločenských systémov - Rwanda a Sierra Leone. Dáta týkajúce sa ekonomického rozvoja, ponúka predovšetkým Svetová banka a dokument spracovaný rwandskou vládou Vízia 2020.
V predloženej práci budú používané takmer výhradne iba kvalitatívne metódy, pretože dáta, s ktorými budeme pracovať, majú iba charakter textu. Pri kvalitatívnych metódach ide predovšetkým o porozumenie analyzovaných fenoménov v ich historickom a kultúrnom kontexte, čo platí aj pre túto prácu. V prvej časti bude využitá deskriptívna a historicko-analytická metóda, ktorá slúži k načrtnutiu historických okolností, ktoré sa významným spôsobom premietli do skúmanej problematiky. V ďalšej časti bude použitá metóda jednoprípadovej štúdie. Cieľom takejto štúdie je podľa M. Kořana poskytnúť hlbšie porozumenie či vysvetlenie určitého prípadu, ktorý je uspokojivo ohraničený. Táto ohraničenosť by mala byť dostatočne významná na to, aby už svojou povahou nabádala k tomu, aby bola definovaná ako prípad a spĺňala najlepšie tak kritérium časového, ako aj tematického ohraničenia. Predmetom výskumu, ako už bolo povedané, bude teda aj postoj Organizácie Spojených národov k rwandskej genocíde a kľúčovým bude rok 1994, kedy genocída prebehla.
Prínosom predkladanej práce bude vyriešenie, resp. potvrdenie alebo vyvrátenie hypotéz, ktoré sme s ohľadom na vecný rozsah textu stanovili nasledovne:
Jednou z príčin rwandského konfliktu, ktorý eskaloval v 90. rokoch, bol vplyv európskych kolonizátorov, ktorých prístup zmenil prirodzené podmienky života v Rwande, zapríčinil rast rasovej ideológie, nenávisti a etnického napätia, ktoré bolo príčinou mnohých "menších" konfliktov a nakoniec vyústilo v genocídu asi 800 000 ľudí.
Genocída bola plánovaná dlhšiu dobu a bola veľmi dobre organizovaná. Včasná a adekvátnu medzinárodnej odpoveď na dianie v Rwande neprišla v dôsledku nedostatku záujmu medzinárodného spoločenstva o túto oblasť.
Za prínos práce sa dá považovať aj získanie odpovedi na výskumnú otázku, ktorú sme stanovili nasledovným spôsobom: Mohla OSN tým, ako stanovila mandát tejto misie, zabrániť, prípadne zastaviť konflikt a genocídu v Rwande? Z poznatkov, ktoré nadobudneme počas písania práce, by sme mali byť schopní vyvodiť adekvátnu odpoveď.
POUŽITÁ LITERATÚRA
BELL-FIALKOFF, A. 1999. Ethnic Cleansing. London : St. Martin´s Press, 1999. 352 s. ISBN: 9780312223366.
DOYLE, M. W., SAMBANIS, N. 2011. Making War and Building Peace: United Nations Peace Operations. Princeton : Princeton University Press, 2011. 424 s. ISBN: 9781400837694.
GRUNFELD, F., HUIJBOOM, A. 2007. The Failure to Prevent Genocide in Rwanda: The Role of Bystanders. Leiden : Martinus Nijhoff Publishers, 2007. 299 s. ISBN: 9789004157811.
JONES, A. 2010. Genocide: A Comprehensive Introduction. New York : Routledge, 2010. 680 s. ISBN: 9781136937972.
KAMUKAMA, D. 1997. Rwanda Conflict: Its Roots and Regional Implications. Kampala : Fountain Publishers, 1997. 145 s. ISBN: 9789970020164.
KOŘAN, M. 2008. Jednopřípadová studie. In Drulák, P. Jak zkoumat politiku. Kvalitativní metodologie v politologii a mezinárodních vztazích. Praha : Protál, 2008. s. 29-61. ISBN: 9788073673857.
SODERLUND, W. C. 2008. Humanitarian Crises and Intervention: Reassessing the Impact of Mass Media. Boulder : Kumarian Press, 2008. 335 s. ISBN: 9781565492615.
TERNON, Y. 1997. Genocidy 20. století: Zločinný stát. Bournemouth : Themis, 1997. 358 s. ISBN: 9788085821451.