02.06.2015 | 21:00
Ľudovít Hucík: Rímskokatolická cirkev ako aktér medzinárodnej politiky

Ľudovít Hucík: Rímskokatolická cirkev ako aktér medzinárodnej politiky

Vzťah medzi štátom a cirkvou je ovplyvnený rôznymi faktormi ako je samotná história, politika, či teológia. Štát a cirkev sú zastúpení ľuďmi, ktorí reprezentujú rôzne organizačné formy, s rôznymi cieľmi a štýlmi práce. Cirkevno-štátne vzťahy sú regulované prostredníctvom systémov občianskeho a cirkevného práva. Rozmanitosť týchto systémov odráža rozmanitosť národných kultúr a identít. V Európe sú tieto rozdiely medzi systémami odrazom historického vplyvu: prvej cirkvi, stredoveku, reformácie, náboženských vojen z 16. a 17. storočia, obdobia osvietenstva, a vývoja liberálnych demokratických štátov po druhej svetovej vojne. V 17. a 18. storočí bolo väčšina európskych štátov poznamenaných nejakou formou absolutistickej štátnej kontroly cirkvi. Odluka štátu a cirkvi sa stal problémom v Európe v 19. a 20. storočí ako dôsledok ideológií ako boli marxizmus, socializmus a sekulárny liberalizmus. Myšlienka odluky cirkvi od štátu vznikla vo Francúzsku v roku 1905 a to po mnohých rokoch diskusií. Zákon z roku 1905 je založený na náboženskej neutralite štátu. Tento zákon zabezpečuje, že každý má možnosť navštevovať bohoslužby svojho zvoleného náboženstva. Táto rovnosť medzi rôznymi náboženstvami zaručuje, že neexistuje žiadne štátne náboženstvo; legislatíva z roku 1905 bola navrhnutá tak, aby náboženstvo bolo výlučne súkromnou záležitosťou.

RÍMSKOKATOLÍCKA CIRKEV AKO AKTÉR MEDZINÁRODNEJ POLITIKY

PhDr. Ľudovít Hucík

 

Recenzent: prof. PhDr. Oskar Krejčí, PhD.

 

ABSTRAKT

 

Vzťah medzi štátom a cirkvou je ovplyvnený rôznymi faktormi ako je samotná história, politika, či teológia. Štát a cirkev sú zastúpení ľuďmi, ktorí reprezentujú rôzne organizačné formy, s rôznymi cieľmi a štýlmi práce. Cirkevno-štátne vzťahy sú regulované prostredníctvom systémov občianskeho a cirkevného práva. Rozmanitosť týchto systémov odráža rozmanitosť národných kultúr a identít. V Európe sú tieto rozdiely medzi systémami odrazom historického vplyvu: prvej cirkvi, stredoveku, reformácie, náboženských vojen z 16. a 17. storočia, obdobia osvietenstva, a vývoja liberálnych demokratických štátov po druhej svetovej vojne. V 17. a 18. storočí bolo väčšina európskych štátov poznamenaných nejakou formou absolutistickej štátnej kontroly cirkvi. Odluka štátu a cirkvi sa stal problémom v Európe v 19. a 20. storočí ako dôsledok ideológií ako boli marxizmus, socializmus a sekulárny liberalizmus. Myšlienka odluky cirkvi od štátu vznikla vo Francúzsku v roku 1905 a to po mnohých rokoch diskusií. Zákon z roku 1905 je založený na náboženskej neutralite štátu. Tento zákon zabezpečuje, že každý má možnosť navštevovať bohoslužby svojho zvoleného náboženstva. Táto rovnosť medzi rôznymi náboženstvami zaručuje, že neexistuje žiadne štátne náboženstvo; legislatíva z roku 1905 bola navrhnutá tak, aby náboženstvo bolo výlučne súkromnou záležitosťou.

 

Kľúčové slová : cirkev, náboženstvo, sekularizácia, kontrola, odluka

Projekt studie:

Vzťah štátu a cirkvi nadobudol nový rozmer vďaka Zmluve o Európskej únii (EÚ) vo februári v roku 1992. Táto zmluva rozšírila pôsobnosť európskeho zjednotenia až po sociálne a kultúrne komponenty. Jej rozsah sa teraz rozširuje do oblastí, ktoré sa priamo týkajú cirkvi - ako je vzdelávanie, kultúra, práca a daňové zákony. EÚ rešpektuje spôsob, ako sa členské štáty rozhodli usporiadať svoje vzťahy s cirkvou prípadne cirkvami, a dnes existujú tri základné typy vzťahu občianskeho a cirkevného práva v rámci EÚ:

Prvá je charakterizovaná existenciou štátnej cirkvi alebo prevládajúceho náboženstva (Grécko, Malta, Anglicko, a severských krajiny).

Druhý typ je založený na myšlienke prísneho oddelenia cirkvi a štátu (Francúzsko, Írsko a Holandsko).

Tretí typ sa prikláňa k oddeleniu štátu od cirkvi a zároveň uznáva celý rad bežných funkcií (Rakúsko, Baltské štáty, Belgicko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Portugalsko a Španielsko). Tendencie vo väčšine krajín je zvládnuť komercializáciu a uznanie práva na sebaurčenie pre všetky náboženské spoločenstvá.

Predložená práca si kladie za cieľ priblížiť rímskokatolícku cirkev čitateľovi, predstaviť jej dôležitú funkciu a úlohu počas stručného historického prierezu. Cieľom práce je popísať úlohu rímskokatolíckej cirkvi v zahraničnej politike Slovenskej republiky. Zistiť, či predstavuje relevantného aktéra v tejto politike, či len jej objekt. K pochopeniu celej problematiky bude dôležité popísať pozíciu, ktorú Cirkev v medzinárodných vzťahoch vzhľadom na postupujúcu sekularizáciu spoločnosti má. Bude treba opísať jej postoj k svetovým konfliktov alebo humanitárnym otázkam, zameriame sa aj na jej pôsobenie v medzinárodných organizáciách, predovšetkým potom v kontexte európskej integrácie, ktorá myšlienkovo vychádza z kresťanskej filozofie, a ktorá značne ovplyvnila miesto Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí. Ďalej pôjde o princípy zahraničnej politiky a aktérov, ktorí ju môžu ovplyvňovať. Na základe týchto poznatkov bude možné pochopiť vzťah štátu, jeho politickej reprezentácie a spoločnosti k cirkvi v kontexte tém zahraničnej politiky, a naopak vzťahy a konkrétne kroky a aktivity cirkvi. V práci načrtneme historický kontext rímskokatolíckej cirkvi v medzinárodnej politike, pretože odkaz kresťanstva a historická tradícia náboženstva je v slovenskej spoločnosti stále akceptovaná. Práca sa sústredí aj na samotnú cirkev a jej pôsobenie a dôležitú úlohu v slovenskej zahraničnej politike, pretože aj v súčasnosti sa cirkev podieľa na riešení problémov, ktoré sa priamo dotýkajú hodnôt, ktoré cirkev neustále presadzuje. Medzi ne predovšetkým patria základné slobody a práva, ľudská dôstojnosť, sociálna a zdravotná starostlivosť a bezpečnosť.

 

Ciele, hypotézy a výskumná otázka práce podnietili jej rozdelenie na tri časti. Prvá časť práce sa bude zaoberať historickým kontextom rímskokatolíckej cirkvi, jej počiatkami existencie, jej dôležitosťou, funkciami a jej zásahmi do svetského fungovania vládnych zriadení. Tiež v tejto časti upriamime pozornosť na problémy, ktorými musela rímskokatolícka cirkev v minulosti čeliť. V tomto historickom úvode bude dôležitá zmienka o transformácii štátnych zriadení na liberálne sekularizované štáty a zmene postavenia rímskokatolíckej cirkvi. V nadväznosti na túto časť potom bude pozornosť venovaná fenoménu politického katolicizmu ako základu kresťanskej demokracie, ktorá sa stala súčasťou politického prejavu rímskokatolíckej cirkvi. Záver kapitoly bude patriť postoju Cirkvi k svetovým konfliktom a iným problémom, ktoré v dnešnej dobe medzinárodné spoločenstvo rieši.

Druhá kapitola už bude zameraná na konkrétne slovenské prostredie. Pre lepšie pochopenie hlavných častí práce je aj táto kapitola dôležitá, pretože v nej budú opísaní aktéri, ktorí vstupujú do zahraničnej politiky, priamo ju formujú, tvoria a realizujú.

Tretia kapitola bude v nadväznosti na kapitolu druhú popisovať postoje aktérov slovenskej zahraničnej politiky voči rímskokatolíckej cirkvi a jej aktivitám a snahám do tejto politiky vstupovať. Sledovať budeme zmienky o náboženstve a Cirkvi. Tu potom bude možné vysledovať, či títo aktéri chápu cirkev ako relevantného aktéra zahraničnej politiky, alebo či len ako objekt, ktorého témy do politiky zasahujú iba okrajovo a neformálne. Významný tu bude aj pohľad na vplyv médií na chápanie Cirkvi.

Pre získanie potrebných informácií práca bude využívať tak primárne, ako aj sekundárne zdroje, z ktorých väčšina pochádza od anglicky hovoriacich autorov. V menšej miere sa objavuje aj česky alebo slovensky písaná literatúra.

Odpovede na výskumné otázky sa pokúsime nájsť prostredníctvom štúdia primárnych zdrojov, dokumentov a už vydaných prác zaoberajúcich sa touto problematikou, z ktorých bude možné metódou indukcie, teda procesom vyvodenia všeobecných záverov z čiastkových poznatkov, formulovať záver práce, pričom budeme používať niektoré metódy diskurzívnej analýzy a analýzy obsahu volenej tak, aby zodpovedali téme, forme a rozsahu našej práce. V predloženej práci budú používané takmer výhradne iba kvalitatívne metódy, pretože dáta, s ktorými budeme pracovať, majú iba charakter textu. Pri kvalitatívnych metódach ide predovšetkým o porozumenie analyzovaných fenoménov v ich historickom a kultúrnom kontexte, čo platí aj pre túto prácu. V celej práci bude využitá deskriptívna a historicko-analytická metóda, ktorá slúži k načrtnutiu historických okolností, ktoré sa významným spôsobom premietli do skúmanej problematiky.

 

Veriaci hlásiaci sa k rímskokatolíckej cirkvi, aj napriek ich značnému úbytku v posledných rokoch, stále tvoria najpočetnejšiu skupinu náležiacu k určitej cirkvi. Tvoria zhruba 60% populácie. Predpokladáme teda, že takto veľká skupina bude zasahovať do politickej sféry štátu, vrátane oblasti zahraničných vzťahov SR, kde sa zjavným spôsobom pokúsi presadiť svoje záujmy podľa hodnôt a princípov náboženského vyznania. Ďalej očakávame, že proces sekularizácie, ktorý významne premenil ako politiku, ako aj medzinárodné vzťahy, určitým spôsobom obmedzuje pôsobenie cirkvi v týchto oblastiach. Aj tento fenomén sa pokúsime vystopovať a popísať.

Hlavným cieľom predkladanej práce je teda zistiť, akú úlohu hrá rímskokatolícka cirkev v slovenskej zahraničnej politike, aký má na ňu vplyv. Na dosiahnutie hlavného cieľa a lepšie pochopenie celej problematiky bude slúžiť rad výskumných otázok, na ktoré sa pokúsime nájsť odpovede v jednotlivých kapitolách.

Prínosom predkladanej práce bude vyriešenie, resp. potvrdenie alebo vyvrátenie hypotéz, ktoré sme s ohľadom na vecný rozsah textu stanovili nasledovne:

Aké je postavenie cirkvi v súčasných sekularizovaných medzinárodných vzťahoch, aké sú systémové podmienky, v rámci ktorých pôsobí?

Ako aktéri slovenskej zahraničnej politiky chápu úlohu Cirkvi v tejto politike?

Považujú cirkev za relevantného aktéra tejto politiky, alebo iba za jej objekt?

Akým spôsobom, skrze aké prostriedky, a ako často cirkev vstupuje do zahraničnej politiky SR? Ktorých oblastí, akých tém, sa takto dotýka?

V závere potom budú poznatky zhrnuté do odpovedí na výskumné otázky, čím bude naplnený hlavný cieľ.

 

 

 

 

 

 

 

 

POUŽITÁ LITERATÚRA

 

Balík, S., Hanuš, J.: Katolická církev v Československu 1945-1989. Brno: CDK, 2007.

Böckenförde, E.-W.: Vznik státu jako proces sekularizace. In: Bulletin OI č. 171 (11/2005). Praha: Občanský institut. 2005.

Bubík, T.: Současné možnosti depolitizace náboženství: úvahy o jeho integrativní funkci. In: Náboženství a politika. Pardubice: Univerzita Pardubice. 2007.

Judt, T.: Poválečná Evropa. Dějiny od roku 1945. Praha: Slovart. 2008.

Kissinger, H.: Umění diplomacie. Praha: Prostor.1999.

Kulašik, P.: Liberalizmus. Banská Bystrica: FPVMV UMB, 1998.

Liechtenstein, H.-A. II.: Stát ve třetím tisíciletí. Praha: Grada Publishing, 2011.

Maier, H.: Církev a stát v budoucí Evropě. In: Evropa a její duchovní tvář. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury (CDK). 2005

Nemec, M. Právne postavenie a činnosť cirkví v Slovenskej republike. 1996. IN: REVUE CIRKEVNÍHO PRÁVA, 1996 , REVUE 5 3/96. dostupné na: http://spcp.prf.cuni.cz/1-10/cirnem.htm

Novitzký, P.: John Rawls a funkce náboženství v moderním demokratickém státě. In: Sládek K.: Monoteistická náboženství a stát. Červený Kostelec: Pavel Mervart. 2009. http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/cirkev