15.09.2016 | 10:00
Jana Hogh: Reforma Bezpečnostnej rady OSN a právo veta.

Jana Hogh: Reforma Bezpečnostnej rady OSN a právo veta.

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov má mimoriadnu dôležitosť a autoritu v úsilí národov vedúcom k zachovaniu medzinárodného mieru a bezpečnosti, ale nie je chápaná a hodnotená jednoznačne čo sa týka dosiahnutých výsledkov. Je všeobecne známym faktom, že Bezpečnostná rada naliehavo potrebuje reformu. Takáto reforma je však determinovaná niekoľkými dôležitými prvkami: pevne zakorenenými výsadami, dynamickými a protichodnými záujmami, a žalostným nedostatkom predstavivosti. Neúspechy pri snahe o reformu Bezpečnostnej rady sú dôsledkom jednak historickej nemennosti ako aj jednej z najnebezpečnejších otázok v dejinách: môže dôjsť k vážnym zlyhaniam pod gesciou múdrosti, ktorú máme v súčasnosti v Bezpečnostnej rade k dispozícii?

Jana Hogh

Reforma Bezpečnostnej rady OSN a právo veta.

 

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov má mimoriadnu dôležitosť a autoritu v úsilí národov vedúcom k zachovaniu medzinárodného mieru a bezpečnosti, ale nie je chápaná a hodnotená jednoznačne čo sa týka dosiahnutých výsledkov. Je všeobecne známym faktom, že Bezpečnostná rada naliehavo potrebuje reformu. Takáto reforma je však determinovaná niekoľkými dôležitými prvkami: pevne zakorenenými výsadami, dynamickými a protichodnými záujmami, a žalostným nedostatkom predstavivosti. Neúspechy pri snahe o reformu Bezpečnostnej rady sú dôsledkom jednak historickej nemennosti ako aj jednej z najnebezpečnejších otázok v dejinách: môže dôjsť k vážnym zlyhaniam pod gesciou múdrosti, ktorú máme v súčasnosti v Bezpečnostnej rade k dispozícii?

Bezpečnostná rada má pred sebou dlhú cestu v kľúčovej oblasti zastavenie šírenia zbraní hromadného ničenia; Avšak na jej vyriešenie bude nutné robiť odvážnejšie rozhodnutia. Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov je centrálnym orgánom pre realizáciu globálnych politických vzťahov od konca druhej svetovej vojny. Avšak, zatiaľ čo globálna komunita prešla v priebehu tohto obdobia radikálnymi zmenami, a to predovšetkým prostredníctvom dekolonizácie a potom rozpadu Sovietskeho zväzu, Bezpečnostná rada zostala prakticky nezmenená.

Už mnoho rokov evidujeme výrazný dopyt po zmene, modernizácii a reforme Bezpečnostnej rady, no jej päť stálych členov sa takejto zmene Status Quo zatiaľ usilovne a úspešne bráni. Keď bola OSN založená v roku 1945, Bezpečnostná rada získala hlavnú zodpovednosť za medzinárodný mier a bezpečnosť. Prvá snaha o reformu Bezpečnostnej rady prišla o desať rokov neskôr. V roku 1965 došlo k prvej reforme Bezpečnostnej rady, keď bola rozšírená zo šiestich na desať nestálych členov. Od tejto reformy neboli žiadne ďalšie pokusy o zmenu úspešné. Aj napriek tomu,

že päť stálych členov, ktorí majú právo veta uvítalo diskusiu a zhromaždenie OSN diskutovalo o reforme Rady po celé desaťročia, členovia doteraz neboli schopní dosiahnuť dohodu. Proces reformy je stále v mŕtvom bode, a to napriek rokom diskusií a niekoľkým požiadavkám na uskutočnenie reformy.

Hlavný problém s reformou Bezpečnostnej rady spočíva v tom, že 5 krajín, ktorých sa reforma týka, teda krajiny s rôznymi ambíciami, cieľmi a politikami musia s reformou jednohlasne súhlasiť. To by bolo zložité pri akýchkoľvek piatich krajinách, ale to, že stáli členovia Bezpečnostnej rady sú zároveň svetové veľmoci, robí dohodu ešte nepravdepodobnejšou. Rusko a Spojené štáty americké sú rivalmi od konca druhej svetovej vojny a Čína je v súčasnej dobe čím ďalej tým silnejším súperom Spojených štátov. Hoci Británia a Francúzsko sú dôležití ako členovia Európskej únie, ich postavenie svetových veľmocí sa rokmi zoslabilo. Po nedávnom Brexite je veľmi neisté aj fungovanie respektíve spolupráca Veľkej Británie s ostatnými členmi EÚ.

Ako ďalší problém v súvislosti s Radou bezpečnosti je existencia veta, ale v skutočnosti je dôležitejšie to, kto ovláda veto. Pri všetkých modeloch reformy OSN, ktoré boli dodnes publikované, (od prijatia ďalších nestálych členov, po prijatie nových stálych členov bez práva VETO) mal jeden zo stálych členov Bezpečnostnej rady námietky. Napríklad Japonsko je jedným z hlavných uchádzačov o stále kreslo v Bezpečnostnej rade. Zároveň je to druhý najväčší prispievateľ do OSN a tvorí hlavnú ekonomickú sila. Hlavným dôvodom, prečo bolo Japonsko zakladateľmi OSN ignorované bolo, že počas II. Svetovej vojny patrilo k Osi zla. A hoci je Japonsko v otázke ľudských práv jednou z najaktívnejších členov, akýkoľvek pokus o prijatie Japonska ako stáleho člena Bezpečnostnej rady bude blokovaný Čínou. Japonsko je jedným z najväčších súperov Číny a tieto dve krajiny vedú spory o územie vo Východoázijskom mori.

Pri návrhoch reformy nejde len o krajiny, ktoré by mali Bezpečnostnú radu rozšíriť, ale existujú rôzne plány, ako zmeniť jej celkové fungovanie. Jedným z takýchto plánov je rozšírenie počtu nestálych kresiel v Bezpečnostnej rade. Proti tomuto plánu však protestovali Spojené štáty americké, pretože by to podľa nich viedlo k zníženiu účinnosť rady. Proti tomuto kroku sa postavili aj nestáli členovia BR OSN, pretože by to znížilo ich súčasnú silu v Rade.

Paradoxom celej reformy Bezpečnostnej rady je fakt, že päť členov, ktorí majú v rukách v rámci OSN najvyššiu moc, sa bude musieť dobrovoľne rozhodnúť, že sa časti tejto moci vzdá. A vyvstáva ďalšia otázka týkajúca sa budúcnosti, či by prípadní noví členovia rozšírenej Bezpečnostnej rady ISN ochotní vzdať sa svojho statusu v prípade, žeby sa globálna dynamika odchýlila od ich smerovania.

Organizácia má, pokiaľ ide o rozsah jej členov, signifikantný úspech a jej participácia v medzinárodných záležitostiach je výrazná. Ale rozdielnosť Valného zhromaždenia a Bezpečnostnej Rady je značná. Valné zhromaždenie deleguje sťažnosti na nedostatok transparentnosti do Bezpečnostnej rady a tá môže dokonca z rozhodovania vynechať aj svojich nestálych členov, pokiaľ sa piati stáli členovia rozhodnú diskutovať sami. Toto je veľmi nebezpečná situácia v prostredí pretrvávajúcich medzinárodných hrozieb pri absencii silných bezpečnostných zoskupení s demokratickým mandátom rozhodovať o smere spoločnej akcie.

Ale existuje precedens pre významnú zmenu v pravidlách fungovania OSN. V 60. rokoch 20. storočia bolo rotujúce členstvo Bezpečnostnej rady rozšírené zo šesť na desať nestálych členov. Aj keď stáli členovia jasne vyjadrili svoje námietky voči takémuto kroku, nakoniec ho ratifikovali. Či by tento úspech mohol byť replikovaný v odlišných globálnych podmienkach, pričom by priniesol pre stálych členov markantnejšie zmeny je otázne-.

No súčasný svetový politický systém naznačuje, že pozícia zoskupení ako je Európska Únia, či Liga arabských štátov silnie, čo by mohlo viesť k tomu, že prevezmú väčšie spektrum mierových a bezpečnostných úloh, ktoré sú v súčasnosti v portfóliu OSN a to v súčinnosti s OSN, alebo za súčasného hľadania nového smerovania. Ak sa tak stane, potom pravdepodobne dôjde k zmenšeniu tlaku na reformu BR OSN, ale takáto eventualita by pravdepodobne zároveň výrazne znížila súčasnú pozíciu nielen Bezpečnostnej rady, ale OSN ako organizácie. Možno je práve táto perspektíva tým, čo môže predznamenať zmenu.

V každom prípade je v súčasnosti OSN jedným z hlavných aktérov politického systému so zodpovednosťou za mier, bezpečnosť a spoluprácu a to v súčasnom prostredí permanentných hrozieb stability systému je mimoriadne aktuálna téma.

Literatura:

BAILEY, S. D. The General Assembly of the United Nations: A Study of Procedure and Practice. 1964 ,

BAILEY, S. D.; DAWS, S. The Procedure of the UN Security Council. 1998,

DAHL, R., LINDBLOM, CH., Politics, Economics and Welfare. Planning and Politico-Economic Systems Resolved into Basic Social Processes, New York, 1955,

DAWS, S.; WEISS, T. G. The Oxford Handbook on the United Nations. 2007,

GOODIN, R. E. The Theory of Institutional Design.1998, GARDNER, R., Games for Economics and Business, 1995,

GROSS, L. Voting in the Security council: Abstention from Voting and Absence from Meetings., 1951,

LOWE, V.; ROBERTS, A.; WELSH, J.; ZAUM, D. The United Nations Security Council and War. The Evolution of Thought and Practice since 1945. 2008,

LUCK, E. The UN Security Council: Practice and Promise. 2006,

MALONE, D. The UN Security Council: from the Cold War to the 21st century, 2004,

MORGENTHAU, H. Politics Among Nations: The Struggle for Power and Peace. 1948,

MORROW, J. D. , Game Theory for Political Scientists, 1994,

MYERSON, R.B.: Game Theory: Analysis of Conflict. 1991, OLSON, M.: The Logic of Collective Action: Public Goods and the Theory of Grous, 1971,

ZAGARE, F. C., Game Theory: Concepts and Applications, 1984,

NEUMANN, J.V. MORGENSTERN, O., Theory of games and Economic Behaviour,

PETERSON, M. The UN General Assembly. New York: Routledge, 2006