15.09.2016 | 14:15
Zajac: Migrácia a multikulturalismus

Zajac: Migrácia a multikulturalismus

Jednou z hlavných tém súčasnej britskej spočbnosti je diskusia týkajúca sa problematiky multikulturalizmu a asimilácie menšín, ktoré prostredníctvom migračných tokov prúdia do krajín Európy. Migračné problémy sú v súčasnosti v kontexte európskej migračnej krízy jedným z najpodstatnejších prvkov, ktoré ohrozujú stabilitu a status quo svetového politického systému, ale predovšetkým vnútorné väzby krajín, ktoré sú sučasťou Európskej Únie či Schengenského priestoru.

Tomáš Zajac

Migrácia a multikulturalismus

Jednou z hlavných tém súčasnej britskej spočbnosti je diskusia týkajúca sa problematiky multikulturalizmu a asimilácie menšín, ktoré prostredníctvom migračných tokov prúdia do krajín Európy. Migračné problémy sú v súčasnosti v kontexte európskej migračnej krízy jedným z najpodstatnejších prvkov, ktoré ohrozujú stabilitu a status quo svetového politického systému, ale predovšetkým vnútorné väzby krajín, ktoré sú sučasťou Európskej Únie či Schengenského priestoru.

Základnou otázkou je identifikácia daných problémov vo vzťahu k multikulturalizmu, migrácii a asimilácii. Aj keď by sa mohlo zdať, že moslimovia nie sú schopní plne sa začleniť do západných spoločností, Moslimská menšina v Spojenom kráľovstve v súčasnosti tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto krajiny. Avšak integrácia takejto kultúrne a nábožensky odlišnej komunity si vyžaduje veľa empatie a úsilia. Aj napriek tomu, že druhá a tretia generácia moslimov už vyrastá a žije vo Veľkej Británii, bude trvať ešte dlhý časový úsek, kým bude moslimská komunita plne integrovaná do britskej spoločnosti a moslimovia sa budú cítiť ako neoddeliteľná súčasť britskej spoločnosti. Trvalo dvesto rokov kým spoločnosť prestala vnímať černochov ako otrokov a homosexuálov ako chorých ľudí. Môžeme teda predpokladať, že bude trvať ešte dlhšie, pokiaľ moslimovia prestanú byť vnímaní ako určité ohrozenie modernej západnej spoločnosti.

Úspešná integrácia moslimov je však blokovaná aj ďalšími externými vplyvmi ako napríklad teroristickými útokmi a globálnymi udalosťami, ktoré tento proces rozhodne nezjednodušili.

Túto základnú otázku nie je jednoduché zodpovedať. Na základe skúseností sa zdá, že multikulturalizmus, vo forme v akej je aplikovaný, je jedným z hlavných aspektov vzniknutého problému. Princíp diferencovaného občianstva vo verejnej sfére pravdepodobne nie je životaschopnou stratégiou, ktorá dokáže zaručiť sociálny zmier. Ale nová forma multikulturalizmu, ktorá umožňuje diferencované občianstvo v súkromnej sfére, zatiaľ čo sa pokúša aktívne podporovať vzdieľanú verejnú kultúru, má podľa všetkého oveľa vyššiu šancu na úspech. Predpokladáme, že neexistuje jediná definitívna odpoveď na výzvy, ktorým čelí Spojené kráľovstvo: má nová forma multikulturalizmuvo Veľkej Británii najväčšiu šancu na úspech? Je možná reintegrácia

moslimských komunít vo Veľkej Británii aj napriek ich súčasnej radikalizácii a prognózu vývoja spoločenskej adaptácie moslimských komunít v Spojenom Kráľovstve.

Niektoré odpovedi prinesie historický a teoretický exkurs. Poprvé třeba pirpomenúť históriu teoretického ponímania migrácie do Európy. V prípade kategorizácie teórií migrácie je problematické uviesť jedno všeobecne prijaté delenie teórií, pretože ich existuje viacero. Nejednotnosť zaradenia jednotlivých teórií do kategórií odráža jednak ich rôznorodosť ako aj nejednotnosť kategorizácie teórií v oblasti migrácie. „Počas 20. storočia bolo vytvorených niekoľko teoretických koncepcií migrácie. Pretože sa však vyvinuli vo všeobecnosti v izolácii od seba, vykazujú dôležité rozdiely v úrovni analýzy ako aj v paradigmatickom a teoretickom zameraní.“ Massey rozdeľuje teórie do dvoch blokov – prvý, ekonomický, zahŕňa hlavne teórie, ktoré sa zameriavajú na príčiny migrácie v jej inicializačnej fáze. Tu uvádza neoklasickú makroekonomickú ako aj mikroekonomickú teóriu, novú ekonomiku pracovnej migrácie, teóriu duálnych pracovných trhov a teóriu svetového systému. Druhý blok teórií, väčšinou zahŕňajúci teórie so sociologickými prvkami, má spoločného menovateľa podmienky migrácie, ktoré spôsobujú jej udržateľnosť v čase a priestore. Menovite do tejto kategórie patrí teória sietí, inštitucionálna teória, teória kumulatívnych príčin, a z nich vyplývajúca teória migračných systémov. Ak uvažujeme nad ďalšími teóriami, ktoré by sme na základe tejto kategorizácie migračných teórií mohli priradiť do jednotlivých blokov, uvažujeme o zaradení gravitačnej teórie, ktorá patrí do skupiny teórií iniciujúcich migráciu, pôvodné kritérium Masseyho by však nespĺňala, keďže je geografickou, nie ekonomickou teóriou. Teória pull a push faktorov nadväzuje na neoklasickú teóriu a teda patrí k teóriám inicializácie migrácie.

Na históriu možno nadviazať exkursom do teórie multikultúrnych spoločností. Verejnosť spochybňuje multikultúrne súžitie a multikulturalizmus, to ako je nastavený v mnohých štátoch světa, a niektorí ho dokonca považujú za mŕtvu ideológiu, ktorá nemá v dnešnom svete miesto. Veľký problém s ohľadom na pochopenie multikulturalizmu prichádza najmä s pojmom rovnosti a nerešpektovaním pôvodnej kultúry a zákonov hostiteľskej zeme zo strany prisťahovalcov. Zmienime teórie zaoberajúce sa snahou o integráciu prisťahovalcov v západnej Európe a jednotlivé modely multikulturalizmu v týchto krajinách.

Liberálny multikulturalizmus zachytáva poňatie multikulturalizmu ako pozitívneho spoločenského javu. Vymedzuje pojmy ako pluralizmus a

multikulturalizmus. Tieto pojmy sa môžu zdať rovnaké, no pre podrobné skúmanie javov spojených s multikulturalizmom je nutné ich rozlišovať, z hladiska správania multikultúrnej spoločnosti, ktorá je spájaná s liberálnou demokraciou. Preto vzniká pojem liberálny multikulturalizmus. Ide o postoj spoločnosti v liberálnych demokraciách k multikulturalizmu ako spoločnosti, ktorá je postavená na oslavovaní a príjmaní etnicko-kultúrnej diverzity, ktorá preniká do všetkých miest verejného a súkromného života.

Dôsledný asimilacionizmus, kultúrny pluralizmus a prechodná diferencovaná inkorporácia, to sú systémy, ktoré sa orientujú na špecifické modely multikulturalizmu v európskych krajinách a sú základnými teoretickými prístupmi k multikultúrnej integrácii. Dôsledný asimilacionizmus je model integrácie známy z Francúzskej republiky. U jeho koreňov sú podmienky prijatia migrantov a zároveň ich integračných procesov v krajine, kde je udelenie občianstva považované za kľúčový aspekt asimilácie migrantov,čo súvisí s národným povedomím občanov Francúzskej republiky, ktoré je založené na občianstve. Z toho vyplýva, že naturalizovaní francúzi nadobúdajú také isté práva a povinnosti ako tí rodení. Kultúrny pluralizmus vyjadruje britský model multikultúrnej integrácie, ktorýkladie dôraz na odlišnosť. Kultúrna rozmanitosť je chápaná ako hodnota sama o sebe, ako podmienka spoločenského vývoja. Podobne ako liberálny multikulturalizmus, proklamuje model súžitia „integráciu“. Posledný zo západo-európskych modelov možno nazvať prechodná diferencovaná inkorporácia, model integrácie známy z Nemecka, v tomto modeli sa kultúrna odlišnosť chápe ako prekážka pre udelenie štátneho občianstva. Občianstvo sa udeľuje na základe narodenia v krajine uchádzača o občianstvo. Udeľovanie občianstva v tomto modeli je veľmi zdĺhavý proces, ktorý vyžaduje silnú a dlhodobú integráciu do spoločnosti. Minority si v ňom tak vytvárajú vlastné komunity, pomocou ktorých si udržiavajú svoje tradicie a zvyky, bez toho aby im v tom štátna správa bránila.

Další z klúčových pojmov je esencializmus, který vychádza z predpokladu, že každá sociokultúrna skupina má nemenný súbor podstát alebo esencií, ako je rasa, rod, národnosť, ktoré sú dané biologicky. Kladie dôraz na autentičnosť a čistotu utlačovaných skupín. Má tendenciu k romantizácii utlačovaných. Chce pestovať národnú hrdosť u marginalizovaných skupín, zdôrazňuje ich morálne kvality a hrdinstvo. Prevracia tradičný kánon, dominantnú kultúru stavia do pozície tej zlej, naopak marginalizovanú kultúru do pozície tej dobrej.

Nebezpečenstvo esencionálneho multikulturalizmu spočíva v tom, že pripisuje jednotlivcom vlastnosti na základe kolektívnej príslušnosti, čo sa zhoduje s rasistickými a extrémnymi nacionalistickými teóriami. Posilňuje vedomie výlučnosti a morálnej nadradenosti marginalizovaných skupín, čoho následok je separácia týchto skupín od väčšinovej spoločnosti a neochota úćasti na živote v občianskom rámci. Vedie k takzvanému „rasizmu naruby.“

Kritický multikulturalizmus je zameraný proti modernisticko – pozitivistickým koncepciám, teda konceptu jediného „pravdivého“ obrazu sveta. Kladie dôraz na prekračovanie medziskupinových hraníc. Zaoberá sa mechanizmami utvárania individuálnych aj kolektívnych identít. Identitu chápe ako situačne podmienenú, medziskupinové hranice sú výtvorom ľudských spoločenstiev, sú premenlivé a je možné ich preformulovať podľa nových spoločenských potrieb. Snaží sa o docenenie rozdielnosti a sociokultúrnej rozmanitosti, ale zároveň je verný principu egalitarizmu. Proklamovaným modelom súžitia je tiež integrácia odlišných. Zastáva názor, že sociokultúrna odlišnosť ani nedominantná kolektívna identita nie je prekážkou účasti na všetkých aspektoch spoločenského života. Sú to aspekty politické, ekonomické, symbolicky – reprezentačné. Rôzne sociokultúrne identity sú pestované a podporované pokiaľ neodporujú princípom liberálneho občianského štátu. Kolektívne identity nesmú brániť individuálnej rovnosti v rámci občianskej pluralitnej spoločnosti. Tento názor sa snaží vedome reflektovať a minimalizovať riziká ostatných prúdov.

Súčasná debata o mutlikulturalizme skúma, či je multikulturalizmus v súčasnosti efektívnym nástrojom integrácie migrácie a jeho ďalším smerovaním.

Literatúra

BLACKSTONE, Tessa, Bhikhu Parekh, Peter Sanders Race Relations in Britain. A Developing Agenda (1998),

BLEICH, ErikRace Politics in Britain and France. Ideas and Policymaking since the 1960s (2003),

COOK, M. IanPracovní migrace a systémy sociálního zabezpečení: Velká Británie (2006),

FAVEL, AdrianPhilosophies of Integration. Immigration and the Idea of Citizenship in France and Britain (1998),

GOULBOURNE, Harry Ethnicity and nationalism in post-imperial Britain (2009),

HUNTINGTON P., Samuel. “The Clash of Civilizations?”(2001),

JULIOS Christiana. Contemporary British Identity: British Language, Migrants and Public Discourse (2008),

LEWIS, Philip. Islamic Britain: religion, politics, and identity among British Muslims:Bradford in the 1990s.(1994).

JUDD DenisEmpire: The British Imperial Experience, from 1765 to the Present (1996),

KNORR, Klaus E. British Colonial Theories, 1570-1850 (1968),

SOMERVILLE, Will“The Immigration Legacy of Tony Blair.” (2007),

KYMLICKA Will Multiculturalism: Success, Failure and the Future (2012), MODOOD, TariqMuslims, Religious Equality and Secularism (2005),

MEER, Nasar, Tariq, Modood „Cosmopolitanism and integrationism: is British Multiculturalism a ´Zombie category´?“ Identities: Global Studies in Culture and Power (2014),

MODOOD, Tariq„Moderate Secularism and Multiculturalism.“ (2009),

MODOOD, Tariq Multiculturalism: A Civic Idea (2007),

MODOOD Tariq. Still Not Easy Being British: Struggles For a Multicultural Citizenship (2010),

PILKINGTON, Andrew, Racial disadvantage and ethnic diversity in Britain (2003),

SINGH, Gurharpal, and John Rex. “ Multiculturalism and Political Integration in Modern Nation-States – thematic Introduction.” International Journal on Multicultural Societies (2003),

PAREKH, Bhikhu C. The Future of Multi-Ethnic Britain: Report of the Commission on the Future of Multi-Ethnic Britain (2000), HOPKINS Peter and Gale, Richard. Muslims in Britain: race, place and identities.(2009),

ZAJAC, T., Multikulturalizmus v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, ONLINE:Dostupné z: http://www.mediasres.cz/politika/2975-tomas-zajac-multikulturalizmus-v-spojenom-kraovstve-vekej-britanie-a-severneho-irska-s-akcentom-na-moslimsku-mensinu.htm